Celé to začalo keď som sa chcel zaregistrovať na NTS49, no nemenovaná nufia zmenila moje plány. Už v tom čase som bol v kontakte s Jogošíkmi. No slovo dalo slovo a takoj som robel registračku. Ešte som váhal či ísť 43 alebo 71, no nakoniec som sa rozhodol pre 43jkovú trať.
Zbalili sme sa s rodinkou a šli smerom Hrabovo (cca 30min cesty autom od Zázrivej). Moja šarmantná Zuzka (manželka) ma doniesla na miesto štartu, kde to už vrelo ľudmi rovnako bláznivými ako ja.
Všeobecný frmol, chodenie si po čísla, džavot rozjarených pretekarov a tradičné rady na WC. Nafukntutá brána Sloval Ultra Trail už napovedala, že štart bude dakde tu
Šiel som sa zaregistrovať kde som vyfasoval krásne čislo 222 a tričečko, ktoré som si zakúpil ako spomienku. 3..2..1.. štart…odštartovali o 7dmej ráno 71tkári za sprievodu Štatnej Hymny zahranej na zvončekoch.
No krása.
Akurát som sa vracial z WC, ked som zazrel vláčik bežcov hnajúc sa hore grúňom, “hat”, staré známe, že každé Ultra sa proste začína stúpaním.
My (43kari) sme štartovali o 7:30. Slniečko už sa pripomínalo a dávalo nam už okúsiť jeho rannú silu. Plán bol jasný 5km sa budem zahrievať, pekne dychanie nosom a postupne budem zrýchlovať. Avšak beh s davom ma nejako zlanáril na rýchlejšiu akciu a po pár minutach pozeram na hodinky a tam sviet 180bpm, merkúj…takoj mi sa zaradil do vláčika a nach sa hneď od začiatku pretekajú skúsenejší.
Prvé kilometre mi odsypali akosi pomaly.
Prvé stúpanie mi nechutilo a znervoznel som keď ma začalo pobolievať ľavé lýtko. Nič, vymazal som to z hlavy a snažil sa sústrediť na ďalši kopček, po ňom nasledovala K1 kde som doplnil jednu softflasku a pokračoval ďalej.
Lúky nakrátko vystriedal krásny singláčik v lese, ktorý ma prebral z letargie a začal som lietať
Farba zelenej je v tej Malej Fatre dajáka onakejšia krajšia a vraj aj lepšie vonia (slová môjho syna ) prebudený peknými hupíkmi na singláčiku som sa postupne dostával do tempa a dodržoval pitný a stravovací plán. Dobehol som na O1, kde som spravil strašnú chybu
Pri pohľade na hodinky a vidiny dobrého času som začal jedlo do seba hádzať.
Úžasní ľudia na občerstvovačke mi naplnili softflasky naliali do haročka colu a ja som do seba v rýchlosti hodil posolený melón a dva pomaranče a uháňal na K2 (rozhľadňa Terchová). Tam som sa nevedel dočkať stretnutia s Jožkom a Peťkou. No zrada, kríza číslo jedna: kto do seba nahádže obed voe, že mu príde na bruško ťažoba no a spoj si to s behaním. Smerom na K2 nás čakal tiahli no behateľný kopec a prudký zbeh. Tiahle kopčeky mám rád, ale s bruchom premeneným na balvan sa mi ťažko aj chodilo nieto ešte behalo.
Good Idea - zachrániš to gélom s kofeínom - facepalm number 2 akože prečo mi toto napadlo netuším, ale vy tušíte, že to nezafungovalo
myšlienkami som zablúdil k Lucke, ktorá bojovala na CCC a som sa nakopol do “výkonu”. Zrazu prudký zbeh a onedlho som už počul známy hlas prebíjajúci zvonec. Áno bol to ON.
Pán Jozef z BTT a hnal nás jeho mocným hlasom tam kam sa málokomu chcelo hore na rozhľadňu kde boli dve šarmatné slečny Zuzka a Peťka a VODA
Vľudne hlasy nás posmelili, voda uhasila smäd a naplnila opäť obe fľašky. Hajde späť dole schodami. Na rozhľadni som sa stretol ešte so slovenskou Ikonou Martinom. Vidieť ho bežať a sa s ním aj zhovárať bolo super.
Po K2 nás všetkých čakala K3 na mieste, ktorému miestny hovoria “Zabijak bežeckého morálu” teda Púpov.
Pri výstupe na “kopček” som si spomenul na Jankov - Jogošika, opis Bokšova - “Ááá Bokšov, óóó Bokšov, to je fenomenálny šmak, to proste treba zažiť” Tu musím s Jankom súhlasiť, ale… óóó Pupov, Pupov, hmmm Pupov, čo ti len povedať mám. Snáď ďakujem, že si ma nezabil?
Zrazu vidím smerovník a tam nápis Pupov a K3 teda svojka zazrela svetlo sveta
Z Púpova čakala cestička a zbeh na O2 Syrex, kde som dobehol už riadne vyžmýkaný. A “problém” číslo 2: nebol Melón a ani pomaranče, akože vôbec
Nuž kto neskoro chodi, len si sadne a jablka chrúme tak som si sadol a napisal Zuzke, ze som na O2 a do cieľa “už” len 7km ma čaká.
Posedel chvíľu polomlčky podiskutoval s Jeromom a potom šup vstávať a kráčať smerom do cieľa do Zázrivej.
Krásna lúka, opäť krásny singláčik a ja v depresii, že sa nedokážem napriek všetkému chceniu rozbehnúť. Ako to pekne poznamenal na trati kolega bežec, šiel som čisto na autopilota.
Singláčik skončil a nasledoval asi 1,5km dobeh do cieľa po asalte. Po zabočení a zbadaní nafúknutej brány, som sa odhodlal k poslednému behu dnešného dňa. Behom a kyslím výrazom soM dobehol do cieľa, zazvonil na Zvonec a ukázal kontrolnú svojku z K3 a šiel si po tekutý chleba.
Ďakujem, že som dobehol. Sadol, čítaj zvalil som sa so zlatým mokom na zem ku hviezdam : Lenka, Silvo, Bohuš (zvyšných bežcov som nepoznal, ale no proste slovenské ultra Ikony ) prehodil som s nimi pár slov a spamatával sa z celého zážitku. Došli po mňa moji milovaní a už z diaľky bolo vidieť sklamanie môjho syna, že nemohol dobehnúť do cieľa so mnou.
Jeho slova: nabudúce prosim tatik bež pomalšie, dobre?
Nuž budem sa snažiť
Ako čerešnička na torte bola výhra v FB súťaží od Sponser, ktorú mi predala priamo Aďka Jogošíková.
Úplný top bola Vegánska Polievočka s kvaskovým chlebíkom
Chlebík mi spapal synátor a polievku som dojedol po ňom ale bola chutná.
Ďakujem všetkým za super akciu. Od rána do odchodu bolo všetko geniálne. Aj to počasie ušlo. Treba viac trénovať v podobných podmienkach a bude dobre. Na moje 3. Ultra to nebolo vôbec zle. A už keď mi Jožko napísal, že je spokojný, no môžem ja nebyť? Popravde môžem, ale nie z prevedeného behu ale z chýb, ktorých som sa hlúpo dopustil, ale človek sa učí na vlasných chybách.
Ďakujem a vidíme sa nikedy na ďalšich pretekoch
Patrika môžete sledovať na
Instragrame.
Fotografie sú od výborného
Juraja Kožiaka aka Photo Juroko. Web
TU.
