Malofatranská 111 km, 6740 v.m. (Malá Fatra).
— Spoiler — Následný obsah môže vyvolať v nádejných pretekároch dojem ľahkosti, súdržnosti a istej vábnosti, ktorý môže byť do istej miery subjektívny, zavádzajúci a písaný v emociálnej disproporcii (ale nie...viete, že vždy dramatizujem...nebežte to, ak Vám je život milý, je to zájeb, ale tak zas prečo nie...)
Je bezpredmetné venovať tento report nejakej analytickej verzii trate... proste hen 111 km a hen 6800 v.m. to skrátka nemôže dopadnú dobre, milo, úsmevne...každý čo odbehol niečo podobné, vie, že to je slonia porcia popierania zmyslu svojho existencializmu, hľadania zajačích úmyslov a sebaľutovania...to dajme bokom...ultra je nakoniec vždy súperenie s mozgom, nie s nohami – tie sú mŕtve tak od 70 km. Tento report by som chcel venovať ľudom, vďaka ktorým na tento pretek nikdy nezabudnem.
V prvom rade to je veľké uznanie môjmu HomoSparingovi (rozumej HeteroDuoYamaha) Martinovi, ktorému vyťahovali štichy z rozbitého kolena deň pred pretekom a ktorý 3 týždne pred ním nič netrénoval a dal to so svojim stoickým kľudom...(však aspoň som oddýchnutý = výrok Martin)... prvých 60 km som ho potiahol ja a posledných 11 km sa prepol do módu superhrdina a potiahol mňa s grckou v hube s výrokom na záver: „máme hodinu času a do cieľa 4,5 km z Kľaku, dáme to pod 20 hodín, aj keby som ťa tam mal dotiahnuť za uši...) o tom sú skutočné kamarátstva s grckou z prehnaných jonťákov na pažeráku. Naťahovalo ma ako mačku každých 100 m zbehu, ale zo strachu pred Martinom sme to dali.
Ďalšie poďakovanie patrí svätojánskym muškám, ktoré sa nám zjavili pri nekonečnom mierne naklonenom asfaltovom „zmrdiaku“ smerom od Valče na Kľak... už dlho som Vás nevidel naživo...bolo to krásne. Ďalším zážitkom civilistu na ultra behu bolo pozorovať Paťa Hroteka, s ktorým sme sa počas celého preteku vzájomne predbiehali asi 10x. Predbiehali rozumej, že Paťo šiel na 10% svojej výkonnosti a ja na 95%. Bolo inšpiratívne a zároveň aj mierne ponižujúce vidieť, ako si Paťo (ktorý mal v ten deň nejaké tie žalúdočné nevoľnosti) pri výšľape na kopec rozložil svoj batôžtek, popozeral výhľady, pookrial, dal Vám náskok cca 10 minút) v zápätí začal rúbať brutálne technický zbeh (pre civilistov sú tam retiazky) a za zhruba 5 sekúnd ho človek nevidel v dohľade. Na najbližšej občerstvovačke ho človek stretne a Paťo s alko pivkom v ruke sa usmieva, tým svojim typickým výrazom, a odpovedá na otázky ako sa mu beží spôsobom, že človek nevie, či si z neho robí pi..u alebo to myslí vážne... hneď mi je sympatický...
Ďalšou ikonou Žilinského okresu (ak nie globálneho rozmeru), ktorá zasiahla do tohto behu bola Lenka Sent. Okrem toho, že vyhrala 2. miesto v ženskej kategórii na trase 53 km s brutálnym časom a že nám poskytla nocľah, pred aj po behu, sa na 53. km na občerstvovačke v Lipovci, premenila s Karinkou na úžasné členky supportu a za sekundu som mal pri sebe čapovaný radler, cestoviny a štvornásobné objatie, ktoré chceš mať...ďakujem. Aj tebe aj Karinke. Síce mi boli tie objatia na pitchu v následnom stúpaní zo Sedla Jarabiná na Minčoľ, ale nevadí...v srdci ostávajú.
Ešte aby som nezabudol...Bohušovi a Karinke patrí vďaka za spoločnosť pri poslednom zbehu do Lipovca, ktorý sa ukázal, že nie je tak úplne zbeh, ale bol pretkaný niekoľkými zmrdiakmi (rozumej naklonená rovinka), ktoré sa Bohuš s Karinkou rozhodli s eleganciou im vlastnou odignorovať a vykráčať si ich.
No a na záver som rád, že som na trati mohol zdieľať daný moment s Marekom Hrušovským, ktorého príspevok do debaty je vždy zhruba 5 ku 1 voči mne, ale za to trefný a výstižný a ktorého to vykotilo na poriadnom blatovom zbehu, vďaka čomu som si dával na daný úsek pozor („Para: mááám, mám rad také dni, prví poslední, budú poslední...wooou“) Sorry Marek. Strašne rád som stretol na trati samozrejme aj Kuka (Lukáško Kuko Krnáč), ktorý sa dal nahovoriť na ďalšiu podľa jeho slov pitchovinu a Jožka Okuliara ( Okuliar Jozef), ktorý je takým stelesneným pojmu gentleman a slniečko v mužskom prevedení.
No a čo na záverečné posolstvo uviesť...viete ako to býva, že Vám niekto povie, že tento pretek je totálne brutál, riadny záhul a zaparená riť ako nikdy pre tým a v skutočnosti to je úplne v pohode............... no tak toto nie je ten prípad...je to brutál, riť aj záhul...ale ak to dáte...bude Vaša...no a potom ako vždy výklus a potom...
